Západné Slovensko

Poznáme to – v návale optimizmu si hlava vymyslí prihlásiť telo na akciu s natrénovanou nulou kilometrov, že veď času doooosť, veď ona presvedčí telo začať trénovať. Tak aj teraz – ale navyše som chcel byť na jar už raz konečne trochu rozbehaný, nie až na jeseň. V zime hlavne lyže deriem, ale keď tie zimy už stoja vieme za čo... Takže stovka je najlepší tréning na ďalšie stovky, nejako začať treba. Navyše na Leteckej som nikdy nebol (práve kvôli termínu), bolo načase spoznať novú telocvičňu a známe chodníčky pod Inovcom aj z inej strany.

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani

František (Fraňo) Madva (1786 - 1852) bol rímskokatolícky kňaz a národovec, ktorého veľkou záľubou boli botanika, bylinkárstvo a medicína - a poslaním pomoc chorým, preto sa stal známy a uznávaný ako veľmi úspešný ľudový liečiteľ. Jeho poslednými pôsobiskami boli fary na Hornej Nitre a okolité hory a lúky boli preňho veľkou inšpiráciou aj zdrojom liečivých rastlín. V Nitrianskych Sučanoch zomrel a tam je aj pochovaný, predtým pôsobil na fare v Nitrianskom Rudne. Preto práve medzi týmito dvoma dedinami vedie náučný chodník, po ňom pomenovan

Taká drobná knižočka (niekto by povedal „kabelkový formát“), ale s veľkým odkazom pre čitateľa, minimálne v troch aspektoch. Alebo inak: majster pera nemusí písať veľa, aby veľa vyjadril. A Martin M. Šimečka je skutočný majster pera, hoci s ním mnohí a často nesúhlasia. Je ale aj výborný pozorovateľ, a s tým hádam musí súhlasiť oveľa viac ľudí. Aj preto (a nie preto, že je jej text krátky) sa knižka číta jedným dychom. Na úvod treba ale podotknúť, že táto knižka trochu „klame telom“ – ako je vidieť aj tu na titulnej fotke, obálke

Ten neznačený hrebienok na západnom okraji Súľovských vrchov, ktorý sa tiahne od kameňolomu pri Jablonovom priamo na juh (v podstate paralelne s červenou značkou), už som nosil v hlave dlho. A keď som sa na začiatku Stovky Považím potácal pomedzi jeho skalné steny, veže a zrázy, hneď sa mi staré plány obnovili a dal som si slovo, že si ho čo najskôr prídem vychutnať – v lepšej kondícii, pomalšie, ale najmä v lepšom počasí. No, predsavzatie som si splnil - tak na polovicu. Lebo necelý mesiac po stovke, ale počasie bolo ešte hnusnejšie ako vtedy. V

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Na Javornícku stovku som mal vždy iba tie najkrajšie spomienky. Koniec koncov, pred siedmimi rokmi to bola moja prvá stovka, tu som si povedal, že toto je ono, toto je to, čo chcem. Bežať celé hodiny v nádhernej prírode s úžasnými výhľadmi a v tom najkrajšom ročnom období. Jeseň vie byť pochmúrna a smutná, no zároveň aj dychberúca a nádherná. Navyše toto sú asi jediné preteky, počas ktorých si môžem povedať, že bežím domov. Počasie sa nám už za tých x ročníkov vystriedalo všelijaké, od slnka cez dážď až po sneh. Tentokrát to ale nebude

Tak som si nakoniec moju obľúbenú Javornícku stovku užil aj tento rok, ale inak – na cesťáku. Keď som tú ozajstnú musel doma preležať s covidom. Takže nebola to tentokrát "čiara z A do B", ale okruh z Púchova, s „bývalým kamarátom“, ktorý potreboval poriadne pokrstiť nový bajk (podarilo sa, až skoro dualy rozbil). A okrem toho už dlho sme si sľubovali spoločný švih. Rád som, že to vyšlo, aspoň na ten prvý deň zimného času - už som ani nedúfal, že niečo poriadnejšie pojazdím túto jeseň. Predpoveď síce hrozila inverzným mliekom, a

Nedá mi, aby som nezačal paralelou s Východniarskou stovkou. Klasický, vo filme o nej zachytený, doslova nesmrteľný výrok istého nemenovaného V. J. z roku 2017 („To čo kto toto vymyslel? Veď dole ide normálna cesta!“) mi chodil po rozume takmer celý čas, strávený na trase tejto novej slovenskej ultraakcie, ktorej by možno viac slušalo pomenovanie Novembrová rozbíjačka, alebo niečo v podobnom duchu. Ale skúsení masochisti si túto akciu našli aj bez bombastického názvu, stačili im parametre (131 km a 6300 v.m.) v kombinácii s dátumom, ktorý zväčša n

Ahojte! Klub slovenských turistov, Fakulta informatiky РEVŠ a OZ Karpaty vás pozývajú na 35. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov EXPEDÍCIE 2022, na ktorom budeme na širokom plátne prezentovať 8 až 10 vydarených podujatí (samostatne pripravovaných, bez pomocou cestovných kancelárií, najatých sprievodcov, nosičov a podobne), prevažne z málo narušených oblastí, ktorým sa spravidla vyhýbajú masmédiá a cestovný ruch. Podujatie sa uskutoční v sobotu 3. decembra 2022 na Fakulte informatiky РEVŠ pri Veľkom Dra

Neviem prečo mám furt smolu, že keď sa vyberiem na Kysuce, je sivo a blatnato. Aj teraz: jesenné inverzie sa už pár dní nejako ťažko (ak vôbec) rozpúšťajú, ale dúfam, že to aspoň sčasti vynahradí strakatá a farebná krajina miestnych cholvarkov. Tajne tiež dúfam, že keď fúka taký teplý z juhu, tam na sever že Fatry tie mraky nepustia. Ale to je aj tak jedno - aj keď totálne sivo bude, aspoň poskúšam, či už telo po minulotýždňovej banskoštiavnickej rozbíjačke funguje, a zvlášť som zvedavý na skoro nefunkčnú pravú nohu. To je tak, keď sa bez

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Menší najmä tvarom, lebo má so svojimi 104 km iba o nejakých 15 km menej ako ten klasický z Turca cez Vyšehrad, Bojnice, Zliechov, Čičmany, Fačkovské a Vríčanské sedlo nazad do Turca, ktorý miestni žiletkári aj pretekári poznajú isto dobre – z výjazdov a čiastočne aj z pretekov Slovenské Pyreneje (no tie už dlhšie neboli). Zreportovaný ho máme TU . Najmä cez víkendy tiché cesty, dobré asfalty a nie dlhé, zato výživné štyri kopčeky a v lete aj veľa tieňa. Jazdím ho už dlho, ale jeho možné skrátenie mi napadlo len asi tri roky dozadu, keď

Strážovské vrchy sú vždy vďačným turistickým cieľom. Väčšina turistov tiahne do najznámejších lokalít ako Vápeč, Strážov alebo Maníny. No občas to chce zmenu! Niečo nové, neokukané a rovnako výhľadové. O skalné vyhliadky tu núdzu nemajú, stačí si len správne vybrať. Do môjho užšieho výberu sa dostali hneď štyri: Sokol, Vlčinec, Slopský vrch a Omšenská Baba. A to najmä preto, že sú pre mňa relatívne neznáme a dajú sa spojiť do jednej logickej línie. Tak poďme na to! Túru začínam v Ilave. Čaká ma asi polhodinový nezáživný pre

Najjužnejšia časť Strážovských vrchov, odrezaná od zvyšku Nitrických vrchov a vlastne aj od celého pohoria Nitricou na severozápade, z druhej strany obtekaná Nitrou. Príjemná krajina guľatých kopčekov, pokrytých zväčša suchými, teplomilnými dubovými, javorovými a borovicovými lesmi. Sem – tam lúky a pasienky, neodmysliteľné posedy... V lístí šuchotali jašterice (len tá z titulky poslušne pózovala) a neviem čo sa dialo, ale miliardy srniek mi uskakovali z cesty. Možno preto, že som trochu aj improvizoval mimo značiek :-) Tých je tu len zopár a