Západné Slovensko

Keď nie je čas, ale je chuť – aspoň na pár hodín vybehnúť do sviežeho, voňavého, rozčvirikaného, májového lesa. Bralá a vyhliadky Súľovských vrchov okolo jednézo z ich (azda) najcharakteristickejších kopcov sú potom už len bonus, takisto skorý ranný štart bez davov turistov hore na hrebeni. Lebo po piatkovom fronte sa urodila dažďom a rannou rosou vyumývaná, slnečná májová sobota - takže na chodníkoch som stretol viac salamandier ako turistov. Len pod vodopádom sa štyri kúpali. Skorý štart mi naordinoval vlak do Bytče – Hrabového a popoludňaj

Najstaršia z mladých slovenských stoviek je v hlbokej puberte (15. ročník), ale najmä sa stala v podstate prvou ultraakciou u nás v novej „postcovidovej“ ére. Lebo „náhubky“ a iné opatrenia nám vláda zrušila akurát vo štvrtok (dúfajme, že na furt),  takže v sobotu 23.4. sa mohlo ísť do akcie s hlbokým a slobodným nádychom :-) A ešte jedna novinka – Lazovka už nie je v SUT lige, lebo Slavo si ju chce zachovať takú puknovejšiu, nezviazanú niektorými (inde nutnými) pravidlami. To nie je negatívum ani kritika, to je len konštatovanie faktu, �

Kto si chce užiť historické a prírodné pozoruhodnosti Súľovských skál v takmer rovnakej bombastickosti ako nad Súľovom a Hradnou, ale bez davov a v tichu, veľmi odporúčam túto prechádzku. Z Lietavy na samotný hrad je to (aj keď samozrejme pekne do kopca) len pár minút, ale celý ten hrebienok za hradom cez vrchol Strážnej (686 m) stojí za to. Vyrážal som po modrej z Lietavy (lebo bus), ale keď som sa tam okolo obeda vrátil, bolo malé parkovištiatko beznádejne preplnené a v okolí je trochu problém odstaviť auto, keby čosi. Možno lepšie pre motorizova

Nejako som sa nedokázal zničiť na Javorníckej tak, ako som si predstavoval... Rýchlo ma začali zase „päty svrbieť“. Aj som bol krv darovať a nič – furt dáka premotivovanosť či čo. A keď Slavo definitívne ohlásil, že Lazovica teda bude, čo iné mi ostávalo? Som si povedal, že dobre, skúsim sa zničiť na dvojnásobnej trati. Aspoň pomíňam tie gély po záruke. Len počasie sa ohlasovalo viac kochacie ako behacie, žiadna typicky usmoklená, zamračená jeseň. Tak foťák ostal doma, lebo by ma trhalo furt stáť a telefón je pre fotenie rýchlejší - pri beha

Toto nové a dúfajme, že aj ojedinelé podujatie nám zariadil covid – lebo kto by nááááhodou nevedel, bola to na polovicu (tú druhú) skrátená tradičná J100. Výhoda bola jasná: viacerí skalní účastníci videli záver trasy po prvý raz za svetla. Lebo štartovalo sa až vo Vysokej nad Kysucou, potom sa po žltej značke liezlo (no, aj letelo, ako kto) na hrebeň Javorníkov k Solíkovcom. Tam sme sa napojili na klasickú trasu a po nej až do Lysej pod Makytou. Vydalo to na 57 km, 2450 v.m. a štyri krmelce. Ozaj treba poďakovať organizátorom zo SUT, ktorí napriek

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Tak tak – aj úspešné podniky končia! Mala byť síce posledná už tá lanská, jubilejná, desiata, ale vieme ako bolo... Kvôli prísnym protikovidovým opatreniam nemohla byť ani zombícka afterka, ani živá hudba, ani ohňostroj nad nočnou Nitrou v cieli, ani švédske stoly a ani iné, určite plánované benefity. Ale sa teda naši dobrí orgovia uzhodli, že to ešte raz skúsia tento druhý septembrový víkend, aby sme o nič neprišli. Lebo nás majú radi. No ale ako naschvál – tretia vlna pandémie na vzostupe. Tak síce živá hudba zas neprišla, iba dídžej Repr�

Veľmi pekný okruh cez štyri výživné kopčeky, s minimálnou premávkou (väčšinou) a tentokrát po asfaltkách, na cesťáku. Asfalt tiež väčšinou, hehehe... Začal aj skončil som v Zázrivej na križovatke, kde sa pri príjazde od Párnice odbočuje doľava na Terchovú alebo rovno do Ústredia. Doprava je to medzi domy a priamo na križovatke predávajú korbáčiky aj žinčicu, keby niečo :-) Smerom doľava na Terchovú som začal, v smere od Ústredia som sa vrátil, takže pekne v smere hodinových ručičiek. Aj to malo svoj dôvod, dostaneme sa k nemu neskôr. Malo

Tak sme tu po troch týždňoch zas – na stanici v Nosiciach, aj s bývalým kamarátom a jeho chytrým telefónom. Obaja ešte mŕtvejší ako minule, jeden po svalovici, druhý po antibiotikách. Len telefón si veselo žije. Ale tak no, veď aj utrpenie treba trénovať, Hriňovská stovka sa blíži. K celkovej pohode sa pridáva aj počasie, pre ktoré platí staré známe „ani psa by von nevyhnal“ – ale ultráša s pokojným svedomím. Leje, fúka, zima je, no ideálny tréning to bude. A počítať musíme aj s kvalitne namieseným blatkom. Jediné, čo nás drží v nál

Nooo už je to poriadne dávno, čo sme boli s „bývalým kamarátom“ na spoločnom výbehu. Ale čas dozrel a májové počasie tiež... Máj, lásky k ultrabehu čas :-) Oboch nás už dlhšie lákala modrá z Nosíc až na česko-slovenskú hranicu pri chate Portáš. V podstate po kopčekoch medzi Púchovskou a Maríkovskou dolinou, zväčša do kopca. Hikeplanner napočítal dákych 36 km a to nám úplne stačilo. Lebo obaja polomŕtvi, každý pre niečo iné. Ešte potom bolo treba zbehnúť dole do Čertova na autobus – no, dokopy ani nie 40, ale nakoniec sme si to ešte n

Pozná ich isto každý, kto už aspoň raz vstupoval do Rajeckej doliny od Žiliny. Také menšie sestry Súľovských skál, s podobnou genézou, len z iného materiálu. Často sú trochu „v tieni záujmu“, ale to čo z nich trčí spomedzi stromov a čo je vidieť z cesty, to je len minimum toho, čo na človeka čaká pri prechádzke po množstve tunajších chodníkov. Niekedy je tá spleť farebných čiar na mapách až neprehľadná – vedú tadeto okrem klasických turistických značiek aj miestne a do toho ešte náučné chodníky. V teréne je ale všetko dobre znače

Čachtické Karpaty sú najsevernejší a zároveň najmenší podcelok Malých Karpát, tak aké iné môžu byť ešte menšie v celom vesmíre, že? Ale zase sú dosť veľké, aby mi padli do oka pri šmejdení po mape, keď som na sobotu dostal priepustku a s ňou aj chuť pozrieť sa po dlhšej dobe mimo rodný okres. Nooo a tak sa o piatej ráno veziem rýchlikom do NMnV, lebo u nás na severe straší studený front a v Turci sneží. O pol siedmej už klušem po žltej von z mesta a rozvidnieva sa nejako príliš pomaly. Dokonca ešte stíham šaškovať so samospúšťou

V lete som si počas výjazdu na východ kúpil ďalšiu posilu do zbierky športových šialenstiev – fatbike. Síce len taký najlacnejší, rower polski ale s amerykanskim názvom Dallas Cobra. Rišo mi síce zakázal to volať bikom ale nevadí, lebo kopec alternatív to má čo do názvu. Keď som to skúšal na prvých razoch, najviac mi prischla do pamäte verzia, že to je lokomotíva. Rozbieha sa to pomaly a ťažko, udržovať to na tempe chce dost fučať a mať silu pary, no a s brzdením to je tiež také železničné, na dlhé metre. Hlavne keď to malo iba mechanické k

Okolo horného toku Kysuce vedú až tri červené značky – jedna južne od doliny po hrebeni Javorníkov, druhá severne po čs-hranici a tá tretia medzi nimi, ale tiež na sever od rieky. Z Makova (od chaty) do Rakovej (ku stanici) takým oblúkom, strakatou lazovou krajinkou Beskýd a Turzovskej vrchoviny. Takto subjektívne a „na oči“ sú tie prvé dve červené značky krajinársky krajšie, čo ale neznamená, že táto je škaredá. Ale aj tak netuším, prečo práve táto je tá magistrála. Meria 44 km a je to furt hore a dole, dokopy nastúpa dákych 2000 metrov. V pod

Joooj chudák Slavo – aj jemu tento rok korona pridala šediny. Presun z jari do jesene a aj tak s druhou vlnou pandémie hrozilo, že nebude nič. Ako naschvál, 13. ročník. Nakoniec to stihol zaonačiť, vzhľadom k podmienkam veľkolepo. A čiastočne sa aj k tým koreňom vrátil ako sľuboval a celkom napínavé to aj vďaka tomu bolo. Len sa tá trinástka vyzúrila aj v podobe počasia – just trafil Slovensko studený front, a teda poriadne zúrivý bol ráno pri štarte! Ale pekne po poriadku. Najskôr korona: žiadne socializačné telocvičňové orgie, dokonca presun