Západné Slovensko

Ahojte! Klub slovenských turistov, Fakulta informatiky РEVŠ a OZ Karpaty vás pozývajú na 35. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov EXPEDÍCIE 2022, na ktorom budeme na širokom plátne prezentovať 8 až 10 vydarených podujatí (samostatne pripravovaných, bez pomocou cestovných kancelárií, najatých sprievodcov, nosičov a podobne), prevažne z málo narušených oblastí, ktorým sa spravidla vyhýbajú masmédiá a cestovný ruch. Podujatie sa uskutoční v sobotu 3. decembra 2022 na Fakulte informatiky РEVŠ pri Veľkom Dra

Neviem prečo mám furt smolu, že keď sa vyberiem na Kysuce, je sivo a blatnato. Aj teraz: jesenné inverzie sa už pár dní nejako ťažko (ak vôbec) rozpúšťajú, ale dúfam, že to aspoň sčasti vynahradí strakatá a farebná krajina miestnych cholvarkov. Tajne tiež dúfam, že keď fúka taký teplý z juhu, tam na sever že Fatry tie mraky nepustia. Ale to je aj tak jedno - aj keď totálne sivo bude, aspoň poskúšam, či už telo po minulotýždňovej banskoštiavnickej rozbíjačke funguje, a zvlášť som zvedavý na skoro nefunkčnú pravú nohu. To je tak, keď sa bez

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Menší najmä tvarom, lebo má so svojimi 104 km iba o nejakých 15 km menej ako ten klasický z Turca cez Vyšehrad, Bojnice, Zliechov, Čičmany, Fačkovské a Vríčanské sedlo nazad do Turca, ktorý miestni žiletkári aj pretekári poznajú isto dobre – z výjazdov a čiastočne aj z pretekov Slovenské Pyreneje (no tie už dlhšie neboli). Zreportovaný ho máme TU . Najmä cez víkendy tiché cesty, dobré asfalty a nie dlhé, zato výživné štyri kopčeky a v lete aj veľa tieňa. Jazdím ho už dlho, ale jeho možné skrátenie mi napadlo len asi tri roky dozadu, keď

Strážovské vrchy sú vždy vďačným turistickým cieľom. Väčšina turistov tiahne do najznámejších lokalít ako Vápeč, Strážov alebo Maníny. No občas to chce zmenu! Niečo nové, neokukané a rovnako výhľadové. O skalné vyhliadky tu núdzu nemajú, stačí si len správne vybrať. Do môjho užšieho výberu sa dostali hneď štyri: Sokol, Vlčinec, Slopský vrch a Omšenská Baba. A to najmä preto, že sú pre mňa relatívne neznáme a dajú sa spojiť do jednej logickej línie. Tak poďme na to! Túru začínam v Ilave. Čaká ma asi polhodinový nezáživný pre

Najjužnejšia časť Strážovských vrchov, odrezaná od zvyšku Nitrických vrchov a vlastne aj od celého pohoria Nitricou na severozápade, z druhej strany obtekaná Nitrou. Príjemná krajina guľatých kopčekov, pokrytých zväčša suchými, teplomilnými dubovými, javorovými a borovicovými lesmi. Sem – tam lúky a pasienky, neodmysliteľné posedy... V lístí šuchotali jašterice (len tá z titulky poslušne pózovala) a neviem čo sa dialo, ale miliardy srniek mi uskakovali z cesty. Možno preto, že som trochu aj improvizoval mimo značiek :-) Tých je tu len zopár a

Keď nie je čas, ale je chuť – aspoň na pár hodín vybehnúť do sviežeho, voňavého, rozčvirikaného, májového lesa. Bralá a vyhliadky Súľovských vrchov okolo jednézo z ich (azda) najcharakteristickejších kopcov sú potom už len bonus, takisto skorý ranný štart bez davov turistov hore na hrebeni. Lebo po piatkovom fronte sa urodila dažďom a rannou rosou vyumývaná, slnečná májová sobota - takže na chodníkoch som stretol viac salamandier ako turistov. Len pod vodopádom sa štyri kúpali. Skorý štart mi naordinoval vlak do Bytče – Hrabového a popoludňaj

Najstaršia z mladých slovenských stoviek je v hlbokej puberte (15. ročník), ale najmä sa stala v podstate prvou ultraakciou u nás v novej „postcovidovej“ ére. Lebo „náhubky“ a iné opatrenia nám vláda zrušila akurát vo štvrtok (dúfajme, že na furt),  takže v sobotu 23.4. sa mohlo ísť do akcie s hlbokým a slobodným nádychom :-) A ešte jedna novinka – Lazovka už nie je v SUT lige, lebo Slavo si ju chce zachovať takú puknovejšiu, nezviazanú niektorými (inde nutnými) pravidlami. To nie je negatívum ani kritika, to je len konštatovanie faktu, �

Kto si chce užiť historické a prírodné pozoruhodnosti Súľovských skál v takmer rovnakej bombastickosti ako nad Súľovom a Hradnou, ale bez davov a v tichu, veľmi odporúčam túto prechádzku. Z Lietavy na samotný hrad je to (aj keď samozrejme pekne do kopca) len pár minút, ale celý ten hrebienok za hradom cez vrchol Strážnej (686 m) stojí za to. Vyrážal som po modrej z Lietavy (lebo bus), ale keď som sa tam okolo obeda vrátil, bolo malé parkovištiatko beznádejne preplnené a v okolí je trochu problém odstaviť auto, keby čosi. Možno lepšie pre motorizova

Nejako som sa nedokázal zničiť na Javorníckej tak, ako som si predstavoval... Rýchlo ma začali zase „päty svrbieť“. Aj som bol krv darovať a nič – furt dáka premotivovanosť či čo. A keď Slavo definitívne ohlásil, že Lazovica teda bude, čo iné mi ostávalo? Som si povedal, že dobre, skúsim sa zničiť na dvojnásobnej trati. Aspoň pomíňam tie gély po záruke. Len počasie sa ohlasovalo viac kochacie ako behacie, žiadna typicky usmoklená, zamračená jeseň. Tak foťák ostal doma, lebo by ma trhalo furt stáť a telefón je pre fotenie rýchlejší - pri beha

Toto nové a dúfajme, že aj ojedinelé podujatie nám zariadil covid – lebo kto by nááááhodou nevedel, bola to na polovicu (tú druhú) skrátená tradičná J100. Výhoda bola jasná: viacerí skalní účastníci videli záver trasy po prvý raz za svetla. Lebo štartovalo sa až vo Vysokej nad Kysucou, potom sa po žltej značke liezlo (no, aj letelo, ako kto) na hrebeň Javorníkov k Solíkovcom. Tam sme sa napojili na klasickú trasu a po nej až do Lysej pod Makytou. Vydalo to na 57 km, 2450 v.m. a štyri krmelce. Ozaj treba poďakovať organizátorom zo SUT, ktorí napriek

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Tak tak – aj úspešné podniky končia! Mala byť síce posledná už tá lanská, jubilejná, desiata, ale vieme ako bolo... Kvôli prísnym protikovidovým opatreniam nemohla byť ani zombícka afterka, ani živá hudba, ani ohňostroj nad nočnou Nitrou v cieli, ani švédske stoly a ani iné, určite plánované benefity. Ale sa teda naši dobrí orgovia uzhodli, že to ešte raz skúsia tento druhý septembrový víkend, aby sme o nič neprišli. Lebo nás majú radi. No ale ako naschvál – tretia vlna pandémie na vzostupe. Tak síce živá hudba zas neprišla, iba dídžej Repr�

Veľmi pekný okruh cez štyri výživné kopčeky, s minimálnou premávkou (väčšinou) a tentokrát po asfaltkách, na cesťáku. Asfalt tiež väčšinou, hehehe... Začal aj skončil som v Zázrivej na križovatke, kde sa pri príjazde od Párnice odbočuje doľava na Terchovú alebo rovno do Ústredia. Doprava je to medzi domy a priamo na križovatke predávajú korbáčiky aj žinčicu, keby niečo :-) Smerom doľava na Terchovú som začal, v smere od Ústredia som sa vrátil, takže pekne v smere hodinových ručičiek. Aj to malo svoj dôvod, dostaneme sa k nemu neskôr. Malo

Tak sme tu po troch týždňoch zas – na stanici v Nosiciach, aj s bývalým kamarátom a jeho chytrým telefónom. Obaja ešte mŕtvejší ako minule, jeden po svalovici, druhý po antibiotikách. Len telefón si veselo žije. Ale tak no, veď aj utrpenie treba trénovať, Hriňovská stovka sa blíži. K celkovej pohode sa pridáva aj počasie, pre ktoré platí staré známe „ani psa by von nevyhnal“ – ale ultráša s pokojným svedomím. Leje, fúka, zima je, no ideálny tréning to bude. A počítať musíme aj s kvalitne namieseným blatkom. Jediné, čo nás drží v nál