MTB okolo Močiara

Ako som si v zime sľúbil ( TU ), vrátil som sa na sever Štiavnických vrchov na bajku. Bolo načase, lebo pobehané to tam mám slušne, ale stále viac ma dráždia tamojšie bajkpozitívne šotoliny. A udrel piatok slnovratný, k tomu predfrontový, dusný a horúci, na sobotu bol už hlásený dážď. Tak som sa vykašľal na prácu a zmizol pojazdiť do lesných tieňov, popri potokoch, kde sa dopoludnia dalo ešte ako tak existovať. Domov som sa síce vrátil lepkavý ako oblízaný cukrík a v závere, v pomalších stúpaniach, už roje múch útočili, ale inak to bolo fajné. Také „Bajkom (takmer) k tajchom“, v podstate okruhové, so začiatkom aj koncom v Trnavej Hore (lebo vlak), s viacerými prieskumnými odbočkami. Hodinky COROS zaznamenali a Strava ukázala toto:

Podrobne rozpisovať to tu nebudem, viac povedia popisy pri fotkách. GPX je na stiahnutie hore a odkaz na Stravu TU . Takže len pár postrehov k tamojšiemu „cykloturistickému miestopisu“. Lebo cyklotrasa je tam podľa mapy len jedna (žlto značená), a aj tá je práve v miestach, kde sa dvíha z jednej aj druhej doliny hore na „hrebeň“, poriadne výživná. Inak je ozaj veľa tých miestnych lesných (a niekedy aj lúčnych) ciest ideálnych na ľahkú cykloturistiku, lebo stúpajú (prevažne) mierne. Takže ani rozerodované nie sú, pod kolesami šotolina a na mnohých miestach dokonca nový euroasfalt. Smädom neumrie nik, v dolinách sú popri cestách pozachytávané pramienky.

To boli tie cesty, značené v mapách plnou čiarou. Horšie je to s tými čiarkovanými (čo sa podkladu a sklonu týka), ale zas tých je viac na výber. Niekde mi to išlo pohodlne, niekde som sa vytrápil – podľa aktuálneho stavu podkladu, ovplyvneného lesohospodárskymi plánmi. Ale s tým treba samozrejme počítať. Našťastie som mal takmer sucho. Akurát strmý zostup z osady Konice k Istebnému potoku neodporúčam, už dlho je nezjazdný, musel som párkrát aj prenášať. A nejazditeľné je to aj z druhej strany - zo Sklených Teplíc do Koníc, aj keď to Mapy.cz ukazujú ako cyklotrasu.

Takže čo? Štiavnické vrchy sú celkovo, vďaka svojej „montanistickej“ minulosti pretkané ozaj hustou sieťou ciest, oplatí sa tam motať. Bonusom sú pekné a zaujímavé miesta, niekedy aj tam, kde by človek nič podobné nečakal. Takže isto ešte toto leto sa tam vrátim, a už hádam aj bližšie k tým tajchom.

Rišo Pouš