Butkov (765 m) obchvatom

Kto ide po D1 okolo obce Ladce, nemôže si ho na okraji Strážovských vrchov nevšimnúť – lebo z neho poriadne odhryzol kameňolom, slúžiaci od r. 1889 ako zdroj suroviny pre známu cementáreň. Z vrchnej hrany lomu je ale pekný výhľad na Považie, vedie tam aj červená značka (aj keď taká nejaká divná, začína len tak v strede lesa), vzadu za kopcom je pekná krajinka striedavých lesov a lúk, taká typická pre Strážovské vrchy, a na okraji lomu vyrástlo v r.2013 najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Divné umiestnenie síce, ale zaujímavý areál. Takže zámer bol poriadne pomaly, na pohodu, s častým posedávaním obísť tieto a možno aj nejaké iné zaujímavé miesta v okolí. Nie sú všetky prepojené chodníkmi, ale mapy.cz a heatmaps od Stravy pomohli, a tak sme si vyrobili taký kľukatý okruh na zabitie peknej a tak akurát teplej soboty, nech si poriadne užijeme jesennú rovnodennosť:

Vyrazili sme od smerovníka „kameňolom“ po žltej: trochu lesom, cez veľkú lúku a zase lesom, že obídeme Bukovinu (562 m) a poprechádzame sa po tej typickej, miestnej lesno-lúčnej krajine. Pekne je tam, až na to, že všade posedy a pred nimi vnadiská proti všetkým predpisom. Ľudská hlúposť je jednoducho nekonečnejšia ako vesmír. Pod nohami ale lesné a lúčne cesty od parádnych po neviditeľné a z takej jednej veľkej križovatky sme začali pozvoľne stúpať k prvému hitu dňa.

Hitom mala byť a aj bola vyhliadka na Kavčej skale, čo je súčasť takmer súvislého skalného hrebeňa, ťahajúceho sa aj cez dolinu na druhú stranu. Z našej lesnej cesty tam vedie pekne udržiavaný chodník – odbočka doprava. Ušetrili sme ním nejaké metre stúpania a následného klesania. Vyhliadka parádna, najmä na blízke Belušské Slatiny a vzdialený Púchov. Tak sme založili prvý basecamp.

Po zbalení basecampu sme ešte pár metrov klesli a išli v ústrety tej červenej značke, začínajúcej podľa mapy v strede lesa. Našli sme a poriadne strmo (najprv aj širokou medzerou v tej skalnej stene) sme po nej vyliezli až na Butkov. Tam na jednom strome ceduľa, o kus ďalej vrcholová kniha. Výhľady nikde, až o druhý kus ďalej, na hrane lomu. Tak druhý a dlhší basecamp, aj varič zasyčal.

Tretia dlhšia pauza nastala už pri pivku/kofole vo vysoko civilizovanom prostredí bufetu, na okraji toho pútnického areálu. Aj tam je od kríža parádny pohľad na Považie, ale samozrejme aj na lom a cementáreň. Akurát cesta zhora z Butkova už nebola taká pohodlná – na výber bol buď nepríjemne zarastený, hrboľatý hrebienok na okraji lesa, alebo cesta horným okrajom lomu. Ale bolo to krátke.

Po prehliadke areálu – už len dole k autu. Po širokej šotolinke pomedzi pútnikov sa nám nechcelo, našťastie ani tu mapy nesklamali a bez pochýb sme našli odbočku na jeden miestny bajkový singlík – strmý, ale flow, s klopenkami aj malými skokmi, len na pár miestach trochu hrboľatý, normálne aj pre amatéra. A jeho odbočka nás neomylne vypľula priamo tam, kde sme začali. Na parádu prechádzka!

Rišo Pouš