Strážovská 50 po šiesty raz

Nenápadné a takmer neoficiálne komunitné pobehanie z Teplíc do Teplíc, obchvatom doliny Tepličky? Už nie - už vlani sa prudko zmenilo a zoficiálnilo, moderne sa zinternetizovalo (https://www.strazovska50.sk/) a teraz mu vraj pribudli aj nejaké oficiálne povolenky na najbližších pár rokov. Rastúca, priam vševesmírna známosť o termíne konania a o vysokej kvalite usporiadania – a za málo peňazí k tomu, plus parádne počasie, to všetko sa podpísalo na rekordnej účasti takmer 130 dvojnožcov. Stúpol aj počet štvornožcov oproti vlaňajším trom. Čiže v podstate (podľa propozícií) vypredané. Bolo to vidieť aj pred ôsmou na parkovisku, kam sa linkový autobus hádam aj bál vojsť. Ale takmer rodinná atmosféra zdá sa ostala.

Potom výstrel a pejs kár (P.K.) vyviedol dav Teplicami do lesa. Šípku na chrbte síce nemal ako ten vlani, ale pred chrtmi mal čo robiť. Normálni psi nestíhali už vôbec. V lesoch až ku odbočke do klesania do Petrovej Lehoty striedavo pekné, suché hlinačky, traktorové koľaje a dažďami namiesené blatko, sem – tam lúka. Boli aj malé kufrovačky veľkých skupiniek, proste stádový efekt :-) Ale aj tu sa mi zdalo, že fáboriek a čiernych šípiek dosť pribudlo oproti vlaňajšku. Zas mal potom zadný voj asi viac roboty, okrem poháňania mŕtvol a vychutnávačov...

Kto sa úspešne skotúľal na K1 do jamy za Petrovou Lehotou, prebrodil sa cez rúbanisko (ktoré lesáci po ťažbe nie sú schopní už pár rokov upratať aspoň v trase chodníka), už si užíval široké cesty smerom k chate Baske. Tam boli v ponuke o.i. aj tradičné žlté „socialistické“ malinovky a odtiaľ až po Homôľku aj výhľady z najkrajšieho úseku trasy, bežiac po mäkkom koberci rozľahlých lúk.

Tretí úsek cez Vápeč až na K3 v Hornej Porube je na tomto podujatí najhrboľatejší, ten si asi užívali technickejšie založení bežci. Trochu šmykľavejšie bolo len miestami, dole z Vápča, inak paráda sucho aj po tých dažďoch. A výhľadovo, najmä na zvyšok trate popod Hoľazne, Slopský vrch a Omšenskú Babu.

Ale to už je tu taká tradičná, aj keď trochu natiahnutá (15 km) cieľová rovinka s parádnymi a väčšinou dobre behateľnými lesnými chodníkmi. Len na záver, za Kýškami, preliezačky na spestrenie. Hneď to niektorí komentovali, že to asi Belo Špišák zariadil, on má na takéto zákeráctva patent (ktorý má názov Bokšovský hrebeň).

Cieľové serpentíny a preplnená pešia zóna, to už bol ten skutočný cieľový bonus. Nasolení a zablatení bežci pekne kontrastovali s vyvoňanými a vymódenými kúpeľnými hosťami. Neskoršie dobiehajúcim sa dostalo väčšieho potlesku aj cieľových fanfár ako prvým, lebo na námestí akurát zúrila dychovka. Ale voda v hadici bola fajná, cieľový trávnik mäkký, guľáš čerstvý a čapované fajné, ani sa nechcelo domov.

Trasa sa teda oproti predchádzajúcim rokom nezmenila (pre tých čo neblúdili), možno len prevýšenie trochu narástlo, vďaka tým koľajam. Tak mohli chrti naháňať rekordné časy, a aj nahnali. Paľo Porubčan sa len tesne nezmestil pod päť hodín (5:00,19) a pol minútky za ním došprintoval Tomáš Podpera. Tretí Andrej Líška už mal väčší „odlep“, ale 5:31 je stále super čas. Medzi ženami chýbala bľesková raketa Denisa Kušnierová, jej čas 6:42 z r.2017 ostal rekordným. Dievčatá sa zoradili tak, že na seba na trati nevideli: Lívia Bujnová (6:02), Vanda Hošeková (6:28) a Eva Čurlejová (7:05). V kategórii  4x4 labky vyhrala ako vlani Princezná, druhý bol Edo a tretí Cvoky (od Miazgovcov?). Tí mali po trase nielen krmelce, ale aj bazéniky na kúpanie, všetci sme im závideli.

Toto všetko nám len tak z rozkoše z organizovania masochizmu zariadili v TK Filozof, za čo im vďaka nehynúca a nekonečná. Zas ukázali, ako sa dá za málo peňazí spraviť veľa muziky, a ešte aj dychovka k tomu. Tak zas hádam o rok.

Rišo Pouš