Lietavský hrad a Strážna

Kto si chce užiť historické a prírodné pozoruhodnosti Súľovských skál v takmer rovnakej bombastickosti ako nad Súľovom a Hradnou, ale bez davov a v tichu, veľmi odporúčam túto prechádzku. Z Lietavy na samotný hrad je to (aj keď samozrejme pekne do kopca) len pár minút, ale celý ten hrebienok za hradom cez vrchol Strážnej (686 m) stojí za to. Vyrážal som po modrej z Lietavy (lebo bus), ale keď som sa tam okolo obeda vrátil, bolo malé parkovištiatko beznádejne preplnené a v okolí je trochu problém odstaviť auto, keby čosi. Možno lepšie pre motorizovaných by bolo začať v druhej doline, za kopcom v Lietavskej Svinnej, presnejšie od futbalového ihriska na dolnom konci. Tam je miesta viac, hrad vidno od začiatku a do sedielka pod lesom (čiže na modrú značku) vedie pohodlná cesta cez lúky. To je tá žltá čiara v mapke:

Hrad som si nechal až na záver, najskôr som mal v pláne obkrúžiť Strážnu s jej skalami, bralami, vežami a skalnými mestami. Takže z rázcestia pod hradom davaj po modrej na západ, smer Podhorie. To je príjemná cesta lesom, ešte príjemnejší je ale paralelný chodník po hrebienku. Taký súľovskejší: sem - tam skalka, sem - tam výhľad do kotlinky Lietavskej Svinnej. Na druhú stranu výhľady asi len zo dva, cez rúbaniská.

Značku som opustil v zalesnenom sedielku pri kríži, kde sa stretá až osem ciest a chodníkov. Neznačený, ale zreteľný chodník (niekedy aj viac chodníkov) vedie odtiaľ cez hrebienok Strážnej. Hneď na úvod pekná skalná plošina aj s výhľadom nazad ku hradu, potom čím ďalej, tým viac skaliek a výhľadov z vrcholov skalných veží.

Keď začal chodník prudko padať k ceste do Babkova, našiel som si medzierku medzi bralami smerom dolu pod skaly a začal som sa vracať naspäť. Dalo by sa aj priamo zdola, z cesty, skaly končia až pri nej. Aj pod skalami sú chodníky – niekde výrazné, niekde len také zvieracie prte. Aj pár chlpatých domorodcov som vyrušil, aj trochu bordelu po lesných robotníkoch som vzal. S navigáciou žiadny problém, stačí si držať skalné steny po ľavej ruke a len sa motať hore a dole, ako sa komu chce.

Nazad pod hrad som potom došiel takmer tou istou trasou, len som sa ešte popod skaly prvej vyhliadky pomotal. Hrad je impozantný z každej strany, kvalitne postavili tú zrúcaninu :-) A prístup k nemu po hrane poriadne vysokej skalnej steny (po odbočení z chodníka v závere) je fakt paráda! Potom už nasleduje prehliadka múrov, veží a nádvorí (alebo aj ponuky hradnej krčmy) – teóriu si ale záujemca nájde na lepších miestach. Tu len spomeniem, že stavitelia ozaj umne využili danosti terénu a miestneho zlepenca, podobného na pohľad betónu. Podobne ako na menšom Súľovskom hrade.

No a aby som sa dole k autobusu nevracal rovnako, z hradu som sa do Lietavy zošuchol po príjemnom chodníku, ktorý vedie priamo spod jeho severných hradieb. Zas iné pohľady na jeho majestát, aj keď som ich mal proti slnku. Hrebienky na sever sú dva, ale dedinu dole počuť aj vidieť, zablúdiť sa nedá, len o kúsok inde prísť :-) Treba proste ísť viac doprava, trochu navádzajú aj zvyšky nejakej miestnej bajkovej trate. Skoré predjarie je inak na túto prechádzku super, lebo pomedzi holé stromy dobre vidno tie skalné steny a veže. Kto chce, hore má aj gpx – šťastnú cestu!

Rišo Pouš