Kečky, Radičiná, Čebrať
02.08.2013Ružomberok je známy skôr svojim „industriálnym imidžom“ ako prírodnými krásami, väčšina cezpoľných ale isto netuší, aké pekné kúty sa skrývajú len na skok od jeho centra. Tri výrazné kopce na pravej strane Váhu sú presne takým prípadom. Krajina okolo nich ponúka pestrú zmes lesov, lúk a výhľadov.
Začínam v Rybárpoli, po červenej na Radičinú. Medzi domami dávam pozor na odbočky, lebo značky sú riadne vyšedivené. Potom trocha rozbitej zvážnice – nedávno ťahali drevo, lebo zničili kus lesa kvôli budúcemu portálu diaľničného tunela - len aby nový les dovtedy nenarástol, kým začnú stavať :-) Značka ide priamo ponad. Na Dubovských lúkach sa v rannej rose brodím metrovou trávou, tu už sa asi dlho nekosilo, nepáslo, aj keď senníkov tu stojí ešte dosť. Jeden dokonca prerobený na chatu. Ale šípky červeno svietia, sú nové, aj odbočka k vode na strome pribitá, hrboltovskí turisti si to tu opatrujú!
Stúpam čoraz prudšie lesom, širokou cestou. Keď už takmer zapájam aj ruky, vidím „svetlo na konci tunela“ a to už som pod Radičinou, na „podvrcholovej lúke“. Prístrešok, ohnisko, sedenie a modrá šípka: vyhliadka, 10 minút na vrchol. Aj tam prístrešok, k tomu parádne „vyhliadkové mólo“ a obťaté vršky stromov, aby bolo vidieť. Ale len na východ – na Choč a jeho okolie.
Pokochám sa koľko protisvetlo dovolí, zbieham nazad na lúku a pokračujem ďalej po červenej, striedavo lúkami a lesom, mierne klesajúc. O chvíľu v sedle pod Radičinou mením červenú za žltú a po ďalšej štvrťhodinke už funím strminou na Kečky. Tam je tiež vrcholová lúčka, ale hojne porastená „veselou trávou“, tak radšej obchádzam lesom a ako vidím, nie som jediný. Na konci hrebienka neveľká vyhliadka, tento raz na juhovýchod – dominuje Veľká Skala a vzadu Salatín. Vidieť ich vďaka tomu, že aj tu spílili zopár stromov.
Ide sa nazad: zo strminy pri zostupe pekne vidieť Radičinú a za ňou Čebrať, z miesta o kúsok nižšie pózuje Choč. Stále v protisvetle, na fotky sem treba prísť podvečer. Na posede pod Kečkami už sa pracuje, na lúke pod Radičinou už sa žúruje, nedeľa ako má byť :-) Klesám nazad na Dubovské lúky, ale odbočujem už v lese nad nimi - preč zo značky doľava, keď sa cesta rozdvojí. Lebo chcem ísť aj na Čebrať, ale kvôli tomu sa nebudem vracať do mesta. Obídem kopec zo severu po lúkach (to je tá žltá čiara v mapke v galérii) a červenú značku, ktorá naň ide z ružomberskej stanice, nemôžem minúť!
Z lúk až nad Likavku žiaden problém, cestu vidieť zďaleka. Opúšťam ju tam, kde sa nad budúcim východným portálom diaľničného tunela stáča nazad na sever, a po menej zreteľných lúčnych cestičkách, ponad ohradené pasienky smerujem intuitívne na juh. Po ľavej ruke nádherné výhľady na Choč a Likavský hrad, vpredu trčí spoza kopca fajčiaci komín celulózky. Míňam (po ľavej ruke) kríž nad dedinou a z lúk schádzam na zvážnicu, ktorá sa od posledných domov Likavky štverá presne tým smerom, ktorým som chcel: popri malom opustenom lome a do lesa, kde by ju mala križovať tá červená značka na Čebrať. Toto bola jednoznačne najkrajšia časť dňa, tadeto by sa určite hodilo natiahnuť značku a prepojiť ňou Dubovské lúky a červenú výstupovku na Čebrať.
Že som ju ale napriek predpokladom minul, to som zistil, až keď som si poriadne zašiel. Ale aj to malo výhodu: po zostupe z Čebrate som sa chcel pôvodne popri železnici vrátiť do Rybárpoľa, ale pri „zachádzke“ som zistil, že z konca zvážnice vedie parádny chodník: traverzom v lese, vysoko ponad mesto, asi až nazad na Dubovské lúky. A nejaké odbočky z neho dolu do mesta bolo vidieť. Takže po druhom, úspešnom pokuse o červenú (zo zvážnice dokonca vedú až dve červené odbočky, jedna menej nápadná ako druhá...) si užívam strmák a serpentíny smerom hore aj dolu, najkrajšiu vrcholovú vyhliadku dňa a po zostupe daváj do traverzu, hľadať z neho odbočku do Rybárpoľa. Aj nachádzam - suchou dolinkou, zďaleka viditeľný, klesá z traverzu výrazný chodník presne tým smerom, kde tuším môj cieľ - stanicu v Rybárpoli. A vychádza to! Popri veľkom vodojeme, len úplne dolu musím trochu pohnúť rozumom kade sa dať, lebo početné odbočky vedú slepo k bráničkám do záhrad rodinných domov. Nakoniec sa vynáram na konci najvyššej ulice, asi 10 minút od stanice. Ale toto vyšlo na chlp - o 5 minút mi ide vlak :-)
Rišo Pouš
Fotky Kečky, Radičiná, Čebrať
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Malý horolezecký manifest Ta33 (839x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (826x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (796x)
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (767x)
- ŠUPka 2024 (741x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (723x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (690x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (689x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (685x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (656x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...