Hrad Gýmeš pri západe slnka

Na nenápadnom, 513 m vysokom kopci Dúň v južnej časti Tríbeča, medzi Jelencom a Kostoľanmi, minimálne od 13. storočia stojí hrad Gýmeš, dnes samozrejme už zrúcanina. Slúžil ale ešte v polovici 19. storočia a starali sa oň ako o jedno zo svojich rodových sídiel Forgáčovci. Napriek svojej polohe na bočnej rázsoche je z neho perfektný, kruhový výhľad, lebo neďaleký „hlavný hrebeň“ Tríbeča je nižší ako kopec s hradom. Prístup hore je pohodový, aj keď miestami strmší, zato ale po dobrých chodníkoch, len za dažďa blatnatých a v prudšom závere šmykľavých. Z Lefantoviec či z opačnej strany, z Ladíc, je to prechádzka hore – dole tak na štyri hodinky, najkratší je prístup z Kostolian – smerom hore ledva hodina.

Ale dá sa prechádzka aj zokruhovať (ako v tomto prípade), napríklad z rekreačného strediska Remitáž nad Jelencom, to je tak na dve hodinky aj niečo. Je to navyše aj trochu symbolické, lebo práve z Jelenca Forgáčovci riadili svoje majetky a tam dodnes stojí ich bývalý kaštieľ.

Takže od brány kempingu je to najskôr miernučké stúpanie po červenej značke (Ponitrianska magistrála). Príjemný tieň, dospelý bukový les, pod nohami postupne asfalt, šotolina, hlinená cesta, hlinený chodník. Pri smerovníku „Pod gaštanicou“ prehodíme výhybku na zelenú a stúpame čoraz strmšie, ale nie nejako brutálne nepohodlne.

Ako v pralese sa cítime pri prechode Jelenskou gaštanicou, čo je porast gaštana jedlého, vysadený majiteľmi hradu približne pred 700 rokmi. Staré (aj keď už isto nie pôvodné) solitéry tu trčia často uschnuté, alebo sa povaľujú polámané, ale porast sa veselo zmladzuje.

Nad prudkými serpentínami nasleduje vyhliadková skalka (smer západ, dokonca je tam aj hojdačka), potom už chodník ústi na nádvorie hradu. Ruina je to rozľahlá, výhľady ozaj na všetky strany, len smerom na juhozápad narušuje širokú panorámu nížiny Žibrica s jej kameňolomom.

Zostup na druhú stranu, do Sedla pod Gýmešom (stále po zelenej) je v porovnaní s výstupom v príjemnejšom, miernejšom klesaní a vedie cez botanicky cenné lúky – v podstate cez zvyšok hradného ovocného sadu.

V Sedle pod Gýmešom vpravo vbok, prestup na žltú a tá kým začne poriadne klesať, ešte ponúka jednu vyhliadku z braliek Studeného hradu. V podstate jediný pohľad priamo na hrad na tomto okruhu (ale veľa toho nad koruny stromov netrčí). Inak vidno siluetu zrúcaniny len z diaľky, z odstupu. Okruh je potom po nejakej pol hodinke klesania lesom uzavretý priamo nad kempom. Táto žltá zostupovka je zároveň aj cyklotrasa, dokonca popri zelenej značke pokračuje až hore na hrad. Ale normálny človek by tu viac tlačil ako jazdil. Po vlastných je to lepšia prechádzka.

Rišo Pouš