Festina 24hour Wembo MTB European Championship

24 hodín


Keď som kedysi pretekal, najdlhšia vzdialenosť, ktorú som absolvoval s číslom na riaditkách bolo asi 120km. Vrámci sólo jazdy som si dal 170km s viac ako 10-kilovým batohom na chrbte, ktoré som prestriedal na ďalší deň turistikou a následne sa tých 170km s rovnakým batohom aj vrátil. 24 hodinové preteky a iné formy ultramaratónov sa k nám vtedy ešte len dostávali. Objavil som fotografiu a s pretekaním som skončil. Stále ma však viac zaujímalo, kam až na bicykli dokážem zájsť, ako to, aký rýchly dokážem byť… čo som si aj vyskúšal v lete 2016, keď som absolvoval poľské a nemecké pobrežie Baltiku sólo, a so všetkým potrebným na biku. Vraví sa, že cyklistika je na celý život a myslím si, že aj je. Len dnes je v mojom živote v trochu inej forme a myslím, že tak je to aj dobre!

Prvý júnový víkend som sa rozhodol trošku si to celé pripomenúť, ale dnes už ako fotograf. Dôvodom boli Majstrovstvá Európy, a áno, v 24hodinovke. V skratke to znamená krúžiť na takmer 10 kilometrovom okruhu “až do zbláznenia” od soboty rána 10:00hod do nedeľe 10:00hod, kedy sa uzatváral vjazd do posledného kola. Áno, chápeš tomu správne, aj za dažďa, aj za tmy, aj furt… :) Jazdec môže prijať pomoc vrámci depa, ktoré bolo zriadené v campingu Belá, Nižné Kamence, kde všetci mali svoju “základňu” s potrebnou technickou podporou, jedlom, sprchou, umývaním bicyklov, atď. Váženejší borci striedali (kvôli blatu) aj 2 bicykle, čo prekvapilo aj mňa, a menej vážnejší to naopak skúšali v týmoch vo dvojici alebo vo štvorici. Samozrejme tí najváženjší to šli celé sólo, a áno aj ženy sa našli. Klobúk dolu!

Týmto textom a fotografiami však nechcem dokumentovať, kto vyhral a koľko kolečiek nakrúžil. Tak ako píšem vyššie, pre mňa je v cyklistike dôležité niečo iné, ako víťazný čas… a preto sa vám aj tu snažím skôr sprostredkovať, o čom takéto 24 hodinové krúženie na bicykli vlastne je. Bolo to krásne aj pre mňa, keď som sa opäť “videl tam s nimi” ako si to dávam, keď sa mi vybavili všetky tie spomienky, na blato, predštartovný stres, zadretý šalter po pretekoch, vydretý zadok aj piesok z blata všade… A potom sa ťa pretekár na trati spýta, či je ťažšie 24 hodín bikovať alebo to fotiť. Ja jemu, nech sa ma spýta po pretekoch, a on sám sebe, že podľa neho fotiť… :) Bolo to ťažké, mokré, únavné, ale pre mňa krásne. Síce som takmer vytopil v daždi fotoaparát, ktorý som doma resuscitoval 3 dni (čo by bolo drahšie ako zadretá prehadzovačka), ale keď fotím, žijem…
Nie je dôležižý víťaz, no vrámci zvedavosti uvediem, že “chlapík” z Finska natočil 42 kolečiek, čo vydalo na 390km…

... najlepšia žena z Anglicka ich dala 28.

Viac fotografií nájdete na mojom webe: