Zimný Manín

Masívom Veľkého Manína v Strážovských vrchoch vedie okružný chodník, ktorým sa 10-minútová prechádzka známou tiesňavou dá natiahnuť asi na 4 hodiny. Začína pri chatovej osade (žltá značka), na rozdýchanie stúpa mierne popod les a popri minerálnom prameni, kde sa otvorí prvý pohľad do Považia. Potom čoraz strmšie lesnou cestou a keď je to už príliš, začínajú serpentíny. Väčšinou po rúbanisku, takže ďalšie srdcervúce výhľady. Oproti vidno Považský hrad.

Nad serpentínami sa chodník zrazu rozdvojuje a značiek, ktorých bolo dovtedy až až, zrazu niet v dohľade. Logika velí rovno, lebo odbočka je prudko vľavo. Ale tá je správna, to „rovno“ vedie na vrchol Veľkého Manína. Škoda že bez označenia. Na vrcholovej lúčke kamenná pyramída obkolesená lesom, čiže výhľad od jari do jesene nulový, v zime taký 10-percentný :-)

So žltou ide aj náučný chodník, ale nič nenaučí, lebo všetky tabule sú v doline popri ceste. Aspoň úplne hore by to chcelo tabuľu, prečo sa to tam volá Vápencová jaskyňa. Nasleduje strmý a rovný, ale o to kratší zostup po spádnici mladým lesom na križovatku so zelenou. Tá už spoľahlivo vedie do Záskalia. Po opustení lesa značku opúšťa náučný chodník, žiadna škoda :-) Ale sú tu nové výhľady – tentoraz na Kostoleckú tiesňavu s jej typickým previsom pod „strechou“ masívu Drieňovka.  Okruh sa dá uzavrieť po asfaltke priamo cez Manínsku tiesňavu, čiže to najlepšie na koniec. A na koniec konca „čerešnička na torte“. Lebo pár desiatok metrov nad spodným, najužším miestom tiesňavy je vyhliadka na okolité bralá. Vedie tam chodník z „Rozprávkovej lúčky“. Netrafiť naň mostíkom cez potok sa nedá.

Rišo Pouš