The Great Divide Race

Ešte ste o týchto pretekoch nepočuli? Nebyť českého extrémistu Jana Kopku, asi by sme sa v našich končinách o tomto preteku ani nikdy nedozvedeli. Jemu sa však podarilo zúčastniť prvého ročníku a skončiť dokonca na treťom mieste, tak vďaka tomu sa jeho reportáž objavila aj v časopise Velo.
O čo sa vlastne jedná?
Horská cyklistika má veľa podôb: komunitu bikerov tvoria jazdci od milovníkov cross-country až po freeriderov, ktorý už dokonca dokážu dvojité salto(samozrejme na biku). Existuje však aj pomerne veľká skupina nadšencov, ktorí sa vyžívajú v dlhých etapákoch, prípadne v nepretekových expedičných akciách.
Aj keď The Great Divede race nikdy nebude žiadnou masovou záležitosťou, za niekoľko rokov svojej existencie sa zaradil, určite právom medzi najväčšie "výzvy" pre bikových extrémistov. Podnet pre vznik tohto preteku dal John Stamstad, ktorý trasu od Kanadskej hranice vedúcu americkými horami až po hranicu s Mexikom zdolal v roku 1999 za 18 dní a 5 hodín.

Trasa:
4000 kilometrov dlhá trasa vedie po neznačenej cykloturistickej ceste, ktorú tvoria prevažne šotolinové cesty vyjazdené terénnymi autami. Asi 10% vedie po asfalte a len malá časť po singltrackoch. Celkové prevýšenie je 70 km. Pôvodná Great divide je vlastne turistická trasa vedúca hrebeňmi hôr na rozvodí oceánov, cyklistická verzia vedie cez údolia a šplhá sa cez priesmyky a trasu pre peších (nezjazdnú pre biky) niekoľkokrát pretína. Na trati je len niekoľko menších mestečiek a osád, ako povedal Ján Kopka: "Na trase boli snáď len štyri bikové obchody..."

Pravidlá preteku:

Pravidlá sa riadia jednoduchou zásadou: Pomôž si sám! Jedná sa vlastne o akýsi veľký adventure race, kde každý bojuje sám so sebou a účastníci sa vidia väčšinou iba na štarte. Pretekárov nesprevádzajú žiadne doprovodné vozidlá, nemajú zabezpečený servis ani občerstvovačky. Všetko potrebné si musia niesť so sebov. Spia často iba v spacákoch na zemi pri ceste. Musia sa sami starať o jedlo a pitie, ktoré si musia nakúpiť po ceste. Pri prechode civilizáciou môžu prespať aj v hoteli - ak sa im chce. A samozrejme musia celú trasu absolvovať na biku alebo peši. Väčšia porucha na biku znamená často koniec.
Účastníci dostanú na štarte zoznam miest s ktorých musia zavolať na určené číslo. Webmajster takto zaznačí ich polohu a ich fanúšikovia môžu na internete sledovať aktuálny stav.

Orientácia:
Tak toto je asi najdôležitejšia vec na celých pretekoch. trať totiž nie je značená a často na križovatkách nie sú žiadne tabule. Na orientáciu slúži tak iba podrobný popis trasy s kilometrážou(bez tachometra sa nezaobídete) a jednoduchá mapka bez vrstevníc, kde je zakreslená len trasa bez okolia.


Rekordy:
Základný čas na tejto trati spravil John Stamstad pri svojej sólojazde roku 1999 a to: 18 dní a 5 hodín. Pri prvom ročníku jeho čas prekonal iniciátor pretekov Mike Curiak: 16 dní a 57 minút, v roku 2007 stanovil nový rekord Jay Petervay: 15 dní, 4 hodiny a 18 minút. Medzi rekordmi figuruje dokonca aj najlepší ženský výkon: Trish Stevenson (2005) 21:23:47 - klobúk dole, k tomu nemám čo dodať

          Neočakávam, že po prečítaní tohto článku vypukne nejaký veľký záujem o podobné veci, chcel som len, aby ste vedeli, že sa po tejto planéte pohybujú ľudia (na bikoch) ktorí ozaj milujú to čo robia.

Zaujímavé odkazy pre tých, čo chcú vedieť viac:

www.greatdividerace.com
www.jankopka.cz

M.Bartoň