Nad Strečnom: nová rozhľadňa Špicák a bralá na Kojšovej

Ku dvom hradom, kompe a pomníku francúzskym partizánom na Zvonici pribudla Strečnu ďalšia dominanta - osem metrov vysoká rozhľadňa na najvyššom bode skalnatého hrebienka Špicák, priamo nad dedinou, na žltej turistickej značke. Aj z europeňazí ju domáci stavali na jeseň 2017 a oficiálne otvorili 10.marca 2018. Pekná, festovne drevená, sú k nej aj infotabule, smerovky a lavičky na už existujúcom náučnom chodníku. Na prízemí a medziposchodí by sa v núdzi celkom pohodlne vyspalo zo desať ľudí. Hore je krytá veranda. Najlepší výhľad je z nej na okolie Žiliny - práve to z blízkeho hradu kvôli kopcom nevidieť. Oplatí sa sem prísť najmä popoludní, keď už sa slnko skláňa za hrebeň Lúčanskej Fatry a nezavadzia vo výhľadoch na oba hrady, Domašínsky meander Váhu a hrebeň Krivánskej Fatry. Z parkoviska pod hradom (pri hlavnej) je to tak polhodinka, ale do poriadne strmého kopca.

Neoplatí sa ale hneď vracať dole tou istou cestou, aj susedný kopčok Kojšová má čo ponúknuť. Od rozhľadne je to na jeho vrchol ďalšia asi polhodinka, ale už v miernejšom sklone. Len úplný záver zo Sedla pod Kojšovou je strmý ako začiatok, ale zato kratučký. Hore čakajú v riedkom borovom lese bralká a skalné veže. Najznámejší je Kojšovský skalný budzogáň, vysoký skoro ako tá rozhľadňa. Na najväčšej veži je dvojkríž. Z nej aj zo susednej je parádny výhľad na susedný kameňolom – to aby sa človek pripravil na „vizuálny šok“, ak sa rozhodne nevrátiť rovnakou trasou, ale spraviť okruh nazad do Strečna.

Dá sa – najskôr prudko dole po žltej, ktorá vylieza z lesa do hnusnej, ťažbou zdevastovanej krajiny. O kus ďalej a nižšie, podchodom popod pásový dopravník, sa ale dá dostať na lúky a po nich, popod les, nazad do Strečna. Veď fotky napovedia viac. Celé to trvá tak 2 až 4 hodiny, na pohodu.

Rišo Pouš