Na cyklotrasách pod Vtáčnikom (PE - HA)

Natiahol som takú kľukatú mtb-čiaru z Partizánskeho do Handlovej - niečo cez 80 km to vyšlo, gpx je tu hore a mapa dole. Keby to bola jedna označená cyklotrasa, mohla by sa volať napríklad PeHa. Ale len v prvej tretine som skombinoval tých trás aj neznačených ciest a chodníkov viac. Handlová sa mi na smerovníku ukázala prvý raz nad Oslanmi, že ešte 50 km. Odtiaľ som už moc neimprovizoval, lebo som predtým nemal veľa času na dôkladné plánovanie, tak som sa už pripol k tej modrej cyklotrase (2308 – Bojnický cyklookruh) a neriešil som vyhýbanie sa asfaltu. Aj tak ho veľa nebolo a kde bol, boli aj výhľady do kotliny, takže super. Na začiatku som sa najprv pomotal medzi Brodzanmi a Krásnom, lebo som si tam potreboval „pracovne“ niečo overiť, potom som už valil do lesov a až na jednu nútenú dlhšiu defektovú prestávku celkom svižne. V podstate to malo tri mierne odlišné časti – najprv prevažne lesmi až k nádrži nad Veľkými Uhercami, potom také preskakovačky z dediny do dediny až po Cígeľ, často otvorenou krajinou, a záverečný pohodlný traverz, znovu hlavne po lesných cestách. Na mape som tie tri úseky označil:

Na úvod teda historické pamiatky v Brodzanoch a Krásne, medzi nimi príjemné chodníky lesom a po lúkach cez Farárov vrch. Z Krásna som už zatočil na východ a po neznačených, ale parádnych hlinách a šotolinách som sa prepracoval na žltú a modrú cykloznačku, na ktorej som si vybral smolu, strávil 20 minút opravou defektu a potom už pohodlne došiel na lúky k osade Hlboké.

Z doliny pod osadou také prudšie stúpanie, necelé  dva kiláky ku kaplnke pod Veľkým Cerokom, ale odtiaľ najkrajšia časť trasy( Nááááádherný singlík sa tam vlní asi tri kiláky lesom, takmer po vrstevnici, a končí na lúke Vrchhora pri ruinách kostola. Len si na konci treba otvoriť bránku zvernice.

Potom naopak pre ortodoxného bajkera asi trochu nudný úsek, ale rýchly. Po asfaltoch takmer po rovinách (lesná a hlavná cesta) na vyhliadku pod Veľkým Vracovom, strmý a rozbitý šotolinový zjazd do Drahožickej doliny a po jej dne rýchly a dlhý zošup ku priehrade Veľké Uherce.

Nad priehradou ma vcuclo do bufetu Poždol, kde čapujú fajnú kofolku a horalky k nej. Takto správne natlakovaný bublinkami som sa vydal do tých „preskakovačiek“ z dediny do dediny, cez nízke horizonty v podhorí medzi dolinami, ale zväčša príjemne v tieni. Pod kolesami kombinácia hliny, väčšinovej šotoliny a občas aj tých chotárnych asfaltiek či betóniek. Sklony neveľké, výhľady bohaté. Do Hornej Vsi ešte cez lúky, potom malá strmina do lesa (ako niekomu do dvora) a na rázcestí Lubianka nad Oslanmi som sa pripol k tomu Bojnickému cyklookruhu (2308). Do Handlovej 50 km:

Do Kamenca vedie dlhý úsek po príjemnej lesnej ceste, vlniacej sa traverzami. V stroboskopických tieňoch, kde treba miestami dobre pod kolesá pozerať, lebo naokolo sa ťaží, teda konárov narozhadzovaných dosť, a aj z cesty občas trčia kamene. Inak pohodička.

Z Kamenca cez Lehotu až nad Cígeľ je krajina naopak väčšinou otvorená, je tu aj najviac asfaltu a stále to mierne stúpa. Za Cígľom miestami aj výživnejšie. Tam už sú na križovatkách dokonca aj veľké tabule so šípkami a nápisom Handlová. Len pozor, jedna klame, posiela na nesprávnu cestu:

Práve za ňou sa ale sklon po dlhej dobe podstatne zmierňuje a skoro až do Handlovej je to takmer po rovine – len pod Jelením vrchom ešte posledné jemné, tiahle stúpanie. Ale všetko už v lese a po kvalitnej šotolinovej ceste.

Záverečný zjazd popod Malý Grič a Kňazov kopec je rýchly a bezpečný, lebo cesta furt široká. Vypľulo ma to na lúkach nad Handlovou a už si len vybrať, do ktorej zmrzlinárne v centre to zapichnúť po nejakých siedmich hodinách vychutnávania ľahkého terénu. Toto sa ozaj oplatilo a tých možností improvizácie a optimalizácie je tam samozrejme oveľa viac. Len som z tých lesov vyšiel riadne napudrovaný, lebo miestami sa to ani prachom nedalo nazvať. Poriadne suchá jar to bola! Oveľa viac ako tento popis ale povie bohatá galérka tu dole.

Rišo Pouš