Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna

Teda ako pre koho, viacerí sa určite počas posledného júnového víkendu neideálne vytrápili oproti svojim vlastným očakávaniam. Lenže pri prevýšení cez 7000 m sa to hádam inak ani nedá. Ale tie podmienky! Počasie ani veľmi teplé, ani veľmi chladné, aj keď ráno v Terchovej to trochu vyzeralo na malú parnú saunu. Lenže na kopcoch severne prefukovalo a hrebene v mrakoch. Kým sme sa tam však dohrabali, až na najvyššie polohy boli mraky preč. Aj pofrontový severák sa upokojil, no len do tej miery, aby odfukoval muchy a osviežoval. Navyše stihol poväčšine aj osušiť inokedy zablatené a olízané vápence, na ktorých sa tak dobre rozbíjajú nohy. V druhej polovici, od Minčola, parádne tlačil do chrbta. Aj (inokedy) neskutočne rozbahnené zvážnice nad Vrútkami a Vríckom boli suché, veď sucho je na celom Slovensku poriadne, nejaké piatkové prehánočky to nemali šancu zmeniť. Takže keď v sobotu o šiestej ráno spod vyhasnutej jánskej vatry a sochy Jánošíka v Terchovej vybehlo takmer 130 ľudí (a samozrejme ďalšie stovky na dve kratšie trate), čakali sa kozmické časy, lebo aj pár mimozemšťanov sa v dave našlo.

Čiastočne sa tak aj stalo, najmä Jana Dobrovolná preletela trať celkovo šiesta a ženský top čas vylepšila o vyše dve hodiny na neskutočných 17:55. Rišo Kusý tiež viedol po sto metroch o sto metrov a náskok už len zvyšoval, ale stačilo to „len“ na druhý čas histórie tejto trasy 15:12. Komplet výsledky sú TU . MF 100 zato ostala verná svojej tradícii a trať sa znovu zmenila, aj keď len kozmeticky  - na Vrútkach za hlavnou cestou bol trochu iný prechod na lúky. Na brutálnych parametroch to samozrejme neubralo nič – a tu treba ako vždy pre budúcich nedotrénovaných premotivovancov pripomenúť, že nielen výškové, ale aj hĺbkové metre, sklonové uhly, chodníková kľukatosť a technická hrboľatosť, na mnohých miestach hraničiaca s lezeckou krkolomnosťou, robia túto stovku extra náročnou a často nebehateľnou.

Aj preto bola úmrtnosť asi desaťpercentná, našťastie krvi tieklo málo, vrtuľník neletel a horskáči na kontrolách si vraj svoje schopnosti veľmi nepotrénovali :-) Našťastie. Skôr pomáhali krájať pomaranče a salámu a variť polievku.

Medveďov na trase bolo (podľa hlásenia pred štartom) tento rok 48, jeden taký menší vraj dokonca prebehol pred bežcami niekde pod Rozsutcom. Sranda, že just tam, kde je okolo najviac ľudí. Polámaných palíc bolo málo, prevažovali vraj skôr polámané egá. Viac bolo ale samozrejme tých víťazne spokojných, lebo 700 výškových z Vrícka na Kľak (a priamo po spádnici) si dať na záver po celodennej rozbíjačke, keď telo už ide v krízovom režime, to chce ozaj vytrénovaný „morál“.

Ale zároveň boli vďaka pofrontovému čistému vzduchu krásne, farebné a ďaleké výhľady, aj pomarančový západ slnka bol objednaný (pre pomalších rovnako farebný východ sa nekonal) – takže kto mal chuť a silu, aj krásu okolia vnímal. To je inak dobrá vec, lebo keď boľačky pominú a spomienkový optimizmus prevládne, treba si pozrieť napríklad fotky tu v galérii alebo celý balík na ZONERAME a budúci rok sa možno uvidíme v Terchovej znovu. Všetko ostatné a podstatné je na webe MF100 . Tina, Maťo a stádo organizátorov – ďakujeme!

Rišo Pouš

P. S. Tak aj filmový dokument už je na svete: