Malá Magura: z Bojníc do Čičmian

Malá Magura, rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú. Javorinka je zároveň názov kopca s vlekmi nad Čičmanmi, kam sa treba dopracovať.



Celou trasou vedie červená značka. Necelých 30 km a nejakých deväť hodín, tak na výživnú prechádzku. Zablúdiť nie je veľmi kde, značenie je dobré, aj na rúbaniskách. Len pod Čičermanom môže zmiasť stará značka, ktorá pôvodne kopec obchádzala po ceste z východu. Dnes ide cez vrchol. Lenže čo sa prechádzky týka: až na Maguru je to v podstate zvážnica súvislým lesom, výhľady sú len vďaka rúbaniam, stôp je tam viac od kolies ako od topánok. Ideál skôr pre ultrapankáča na jarné rozklusanie. Žiadne veľké strminy, až na skalnatý záver pod vrcholovým hrebeňom Magury.



Strmý zošup z Malej Magury je už o inom – skalnatý chodník, až nižšie zvážnica. Tá vypľuje človeka z lesa na rozľahlé lúky sedla Obšiar. Odtiaľ sa teda charakter krajiny mení. Pod nohami síce furt prevažne lesné cesty, ale pribudne lúk s ďalekými výhľadmi, až do Čičmian. Aj strmých úsekov sa nájde viac, ale krátkych, je to celé také hore a dolu.



Takto v predjarí, ako sa mi podarilo (alebo potom na jeseň), je to tu na prechádzku ideálne: sneh už väčšinou zmizol, tráva ešte nerastie, hlina je obschnutá tak ideálne – ani sa nelepí, ani sa nepráši. Teplota ideálna, muchy ani motorkári ešte neotravujú, aj pomedzi holé konáre viac vidieť :-) Užívajte!



P.S. Keďže som prišiel nad Čičmany o dosť skôr ako mi išiel spoj, maľované dreveničky v galérii chýbajú. Otočil som to na východ. Ale aj vo Fačkovskom sedle rovnaký problém, tak som potiahol ešte do Vrícka. A zase príliš skoro :-) Našťastie, pred zodratím drapákov na asfaltke do Kláštora ma zachránil ochotný šofér. Ale som aspoň obzrel podmienky na časti trasy "Ultrapanku 85" (aj keď v protismere), ktorého sa zas nebudem môcť zúčastniť. Čo už...

Rišo Pouš