Kysucká magistrála

Okolo horného toku Kysuce vedú až tri červené značky – jedna južne od doliny po hrebeni Javorníkov, druhá severne po čs-hranici a tá tretia medzi nimi, ale tiež na sever od rieky. Z Makova (od chaty) do Rakovej (ku stanici) takým oblúkom, strakatou lazovou krajinkou Beskýd a Turzovskej vrchoviny. Takto subjektívne a „na oči“ sú tie prvé dve červené značky krajinársky krajšie, čo ale neznamená, že táto je škaredá. Ale aj tak netuším, prečo práve táto je tá magistrála. Meria 44 km a je to furt hore a dole, dokopy nastúpa dákych 2000 metrov. V podstate preskakuje z doliny do doliny cez hrebienky a kopce medzi nimi. Značená je perfektne, až na pár výnimiek (najmä na konci) - na tie upozorním v galérii. Nejaká chalupa je skoro vždy na dohľad a je to poriadna výnimka, ak značka uhne z cesty na niečo užšie a mäkkšie. Až moc je to niekedy „cestoidné“ - aj veľa asfaltov je tu, aj šotoliny, aj veľa rozbahnených zvážnic. Za bahno môže ten nešťastný, nepriepustný flyšový podklad v kombinácii s ťažbou dreva - a my sme vystihli síce pekný deň, ale po dlhotrvajúcich dažďoch. A tiež - také strmáky by Kysúc neznalý človek na asfaltkách asi ťažko čakal. Ale pekné je to striedanie lesov, lúk a osád, aj výhľady početné sú, aj keď zväčša nie ďaleké ani dychberúce. Jedine kam sa netreba pozerať – do kríkov popri cestách. To ma zakaždým fascinuje, koľko dvojnohých prasiat tu žije popri slušných ľuďoch. Lebo to čo sa tam váľa, turisti nevyhadzujú.

Tento rok sa jeseň akosi oneskoruje s nahadzovaním plnofarebného mejkapu, aj sivá záclona cez slnko nám tie (ešte naplno nerozkvitnuté) farby popoludní trochu zakaľovala, napriek tomu parádny deň to bol, možno až príliš teplý na začiatok októbra. Ešte že nás prudký južný vietor aspoň sem - tam dochladzoval. Aj na to tu pozor – vodu veľmi niet kde dotankovať, jedine od miestnych vyžobrať. Zas ten flyš – pramienky nie sú a ak, tak slabé. Napriek tomu, že nám to pod nohami tieklo a čvachtalo na cestách aj na lúkach každú chvíľu.

P.S. Malo sa toto pôvodne volať „Na výlete s celebritou II“, lebo Julka – spisovateľka a najnovšie aj zberateľka červených magistrál ma sem vytiahla podobne ako nedávno do Fatry (za čo jej vďaka). Ale mi to zakázala, tak sa to tak nevolá :-) Každopádne mňa si ako celebritu obzerali ľudia vo vlaku cestou domov – ale to asi skôr kvôli tým nohám v zábale z blata. Neviem ako Julku v rýchliku do BA, tam to mohlo byť ešte zábavnejšie. Alebo si nás obzerali ako socky? Každopádne zverejniť naše vlastné sockárske fotky priamo z trasy som dostal zakázané, tak sa tu musím tváriť seriózne. Šťavnatejšie spísané dojmy z tohto výletu nájdete v Julkinom blogu TU .

Sem som dal radšej viacero miestopisných fotiek a pokúsil som sa doma nad mapou zistiť, kde sa ktorá odohrávala, lebo to je ďalšie a už asi posledné väčšie špecifikum tejto trasy – že bola pre môj vypnutý mozog nezapamätateľná. Pri tej pestrosti krajiny a striedaní podobných scenérií som sa asi po hodine v tom cholvarkovom miestopise stratil, a už som len vychutnával. Vychutnávajte tiež, ale radšej za sucha!

Rišo Pouš