Kľak, Reváň, Partizán

Malofatranský Kľak (1352 m) je ikonický kopčok s charakteristickou asymetrickou siluetou. Najviac je navštevovaný samozrejme z Fačkovského sedla, Turčania lezú hore najmä z opačnej strany, z Vrícka. Už sme sem raz takto liezli, odklik je pod článkom. To bol ale dlhší okruh, kde sme využili aj dva neznačené chodníky na nástup a zostup. Teraz to bude o dosť kratšia cesta, direttissima z dediny tam a nazad. Hore slušne po zelenej, popri známom Kľackom vodopáde, dole ale zase po jednom neznačenom chodníčku - cez bralo Partizán. Nech je trochu zmena... Celé je to na 5-7 hodín aj s pohodovou krátkou zachádzkou na Reváň, nech sú tie vyhliadkové body komplet.

Takže si najskôr užívam orosené letné ráno v kotline, kým sa dopracem z vlaku na prípoj do Vrícka. Z dediny až na lúky pod Kľakom je to skoro celé po lesnej ceste - tá ako sa pristrmuje, prechádza z asfaltu cez štrk po šutre s hlinou. Takmer furt v tieni bukového lesa. Až strmý záver je po hlinenom chodníku hore lúkou, hore lesom. Na hrebeni smerovník "Pod skalou" pri základoch niekdajšej chaty. Od neho je to doprava na Kľak len chvíľka, doľava na Reváň také tri.

Najskôr Kľak, notoricky známy, takže len pre zaujímavosť: to vrcholové bralo je budované prevažne dolomitmi, ktoré sa ukladali na dne druhohorného mora niekedy pred 200 miliónmi rokov a o niekoľko desiatok kilometrov južnejšie. Odtiaľ ich geologické sily dotlačili až sem v podobe takzvaného Chočského príkrovu. Takže áno, aj Choč má rovnaký pôvod a zloženie, ale napríklad aj Rozsutce a ďalších pár našich turistických "bestsellerov". Z výhľadov ma zaujíma hlavne ten na východ, k hrebienku ktorým pôjdem dole do Vrícka:

Nasýtený kruhovými výhľadmi (po prechode frontu sa vzduch prečistil), treba ísť kuknúť Reváň. Tiež výhľady a pekný spätný pohľad na Kľak. A okrem toho ďalší pohľad na celý spomínaný "partizánsky hrebeň" a Dlhú dolinu pod ním:

Od PD sa valí búrka, tak sa valím tiež - nazad k smerovníku Pod skalou a dole po zelenej. Tú opúšťam hneď na hornom okraji lúky, chodníčkom doprava popri útulni Javorinka. Pri studničke dotankujem a davaj poza útulňu hore lúkou ďalej, až k poľovníckej chatke. Tá leží na hornom okraji lúk pod lesom, už na hrebeni ktorý ma zaujíma. Prakticky pri nej končí spomenutá cesta z dediny. Som zvedavý, či ďalej bude pokračovať aspoň chodník, podľa máp by mal.

Nooo, pokračuje - taká jelenia hrebeňovka. Lebo podľa stôp vidno, kto tadeto najčastejšie chodí. Miestami sa síce stráca, ale neomylne kľučkuje pomedzi bralká, stále väčšie a krajšie. Veď jelene sú tu doma, musia vedieť kade ísť :-)

Najprv sa vystrieda zopár lúk so žihľavou a v lese hustá buková mladina tak po plecia, nie je to zatiaľ ktoviečo... Ale o chvíľku prvé vyhliadkové bralo, krásne výhľady (aj dozadu na Kľak a dopredu na Partizána) a odtiaľto už je les redší.

Na hlave Partizána som čo nevidieť. Je tu viac vyhliadok, tak sa tam motám dlhšie. Aj preto, že k autobusu mám ešte rezervu a dedinu už mám priamo pod nohami. Sledujem sokoliu rodinku ako loví, tiež lovím nejaké zábery, ale len okolitých lesov (sokolíci sú príliš rýchli). Keď sa nabažím, pomaly sa poberám hľadať zostupovú cestu. Najskôr z tej skalnej hradby na dno lesa.

Pod skalou som chytro, tak už len intuitívne po spádnici tým smerom, skade počuť brechot psov a cvendžanie cirkulárok. Hore je les prehľadný, dole zarastené zvyšky agrárnych terás zostup trochu komplikujú. Na lúky nad Vríckom sa nakoniec vynáram pri hornej stojke starého vleku. Je to viac na sever, ako som chcel, tak ešte kúsok nazad do lesa a po vrstevnici na juh, kým trafím cestu z dediny. A to už je na zastávku len zo desať minút, tak spokojnosť. Veľmi pekný bol ten hrebienok.

Rišo Pouš