Hrádok, Vtáčnik, Kláštorská skala, Buchlov: v jesenných farbách

Jednoduchý, asi dvadsaťkilometrový okruh, niečo cez osem hodín s častým posedávaním a vychutnávaním. Pohodová prechádzka po plnofarebných októbrových lesoch pohoria Vtáčnik, po jeho západných svahoch, v podstate okolo Bystričianskej doliny, po chodníkoch a cestách, kde aj nedlho po daždi už to nečvachtá vďaka poréznemu, sopečnému podložiu.

Začali aj skončili sme na parkovisku Sekaniny v ústí Bystričianskej doliny a neznačeným, ale dobre prechodeným (lebo lezcami používaným) chodníkom sme sa vyštverali pod steny známej lezeckej lokality Hrádok. Popod skaly k rebríkom a po rebríkoch hore na temeno, užívačka farebných panorám, super úvod!

Potom dlhšie hore lesmi na Vtáčnik, to už farby bledli, lebo hrebeň držal hmlu a aj tam fičalo nepríjemne, sychravo, z juhu. Až miestami zo stromov pršalo. Ale cestou pár pekných miest, nejaké tie huby a šutre a studničky a lúky a tak... Farebno hlavne na stromoch, lebo zelené značky náučného chodníka, ale aj žltá a modrá turistická. Nad smerovníkom Siahy sme neodolali pozrieť červenými postavičkami značenú odbočku doprava, ktorá sa neskôr ku značke znovu pripája. Ale nič neobvyklé na nej, len jedno zaujímavé suťovisko (Skalné veže Horný kostolík sú trochu nižšie pod chodníkom.).

Pri kríži mlieko a fičák, dlho sme sa nezdržali a o chvíľu už sme šmejdili po hlavách skalných veží v masíve Kláštorskej skaly a hľadali sme známe skalné okienko v tvare kríža. Našli sme, odfotili a davaj ďalej po hrebeni. Príjemná cesta lesným tunelom, teraz navyše ozvláštnená a skrášlená farbami a hmlovými efektami.

Na Rúbanom vrchu sme vymenili červenú za žltú a začali sa spúšťať po bočnom hrebeni lesmi rôzneho veku a stavu. Modrej nad hlavami znovu pribúdalo. Ešte dve krátke odbočky: jedna na kamennú plošinku s výhľadom na západ a druhá na bralá Bringošovej bez výhľadov. Po nasledujúcom strmšom zostupe sa chodník vynára na hornom okraji Zadnej lúky.

Zo Zadnej lúky bola v pláne ešte krátka, strmá, ale nutná, lebo veeeľmi pekná zachádzka na Buchlov. Farebný les s machom obrastenými balvanmi pod bralami, rebríky v úzkej štrbine medzi skalnými vežami pri ceste na vrchol, parádne panorámy v diaľkach a medové farby lesa pod nohami, to sa samozrejme nedalo obísť.

Potom už len návrat na Zadnú lúku, strmší zostup po hrboľatom lese s mnohými prameniskami a čvachtavým podkladom a záver po asfalte Bystričianskej doliny nazad na Sekaniny. Ale ani na dne doliny nuda nehrozí, lebo sa ide popod chránené lesy a bralá Veľkej skaly. Veľmi pekná prechádzka to bola! Ďakujem partii, že mi ukázala zase nové možnosti.

Rišo Pouš