Čipčie – arktický záveterný variant

Taký malý kopec a už druhý raz na Vetromagu? No keď sa sneh vo februári zmení na betón a na hrebeňoch zúri arktický severák, aj keď slnko svieti, je čas na čas odložiť lyže a poobzerať sa po niečom príjemnejšom, ale hlavne v závetrí. Čipčie (920 m) je jeden z menej nápadných kopčekov v severozápadnom predhorí Lúčanskej Malej Fatry, nad Turím. Trochu druhohorného vápencového materiálu sa tu zachovalo, takže aj nejaké pestré bralká sa nájdu, aby to nebolo monotónne. Aj keď aj v tomto Čipčie predčia jeho susedia Hoblík a Kozol. Ale nevadí, vrcholová plešina ponúka pohľady do Rajeckej kotliny aj na hrebeň Martinských Holí. Žiaľ aj na čoraz plešatejšie úbočia fatranské.

Podrobný „návod na použitie“ podala Jaraba už pred časom (link je tu nižšie), tak len toľko, že miestny odbor KST si zjavne tento kopček piple a stará sa. Lebo chodníky sú označkované nadmieru, serpentínky dobre že nie vyzametané a na vrchole už nie skladacie ležadlá, ale seriózna lavička ako v parku. Len ten prístup z dediny cez apokalyptickú krajinu kameňolomu, aj s bordelom v holých kríkoch, ktorý ako keby k tomu patril, a cez obrovské rúbanisko... Predsa len, v zime je to tu šedivšie, ako počas iných ročných období. Ale modrá obloha a slnko na nej, bezvetrie a pokoj to vyrovnávajú. Komu by bolo málo motať sa tu necelé tri hodiny, môže vyraziť napríklad ešte hore Turskou dolinou, možno až na Minčol. Skoro celú cestu je v podstate vidieť z vrcholu Čipčia. O tej ale nabudúce.

Rišo Pouš